ELITE AIRSOF TEAM

Niečo o prvej pomoci.

Poskytnutie prvej pomoci je nielen prirodzenou (morálnou) povinnosťou každého občana, ale aj povinnosťou, ktorá vyplýva zo zákona.

ZÁSADY POSKYTOVANIA PRVEJ POMOCI PRI NÁHLOM POSTIHNUTÍ ZDRAVIA:
 
Základným pravidlom pri poskytovaní prvej pomoci je robiť všetko, čo stav postihnutého
vyžaduje a čoho je záchranca schopný, ale len v rozsahu, ktorý bezpečne ovláda.
 
Pri poskytovaní prvej pomoci treba zachovať tento postup :
- zistiť príhodu (odstrániť lebo prerušiť pôsobenie vyvolávajúce príčiny a umožniť
poskytnutie prvej pomoci),
- orientovať sa o zdravotnom stave a rozsahu poškodenia (posúdenie stavu
bezprostredného ohrozenia života s nebezpečenstvom z omeškania a postihnutia bez
bezprostredného ohrozenia života),
- vykonať opatrenia zachraňujúce život, poskytnúť ďalšiu prvú pomoc podľa stavu
postihnutého a účinnými opatreniami zabrániť vzniku alebo rozvoju komplikácií,

- orientovať ďalšiu pomoc (zabezpečiť šetrný a rýchly odvoz postihnutého do
zdravotníckeho zariadenia, zabezpečiť sprevádzanie postihnutého),
- odovzdať postihnutého do sústavy rýchlej zdravotníckej pomoci.

PRVÁ POMOC PRI NÁHLOM ZASTAVENÍ KRVNÉHO OBEHU
Zastavenie prítoku okysličenej krvi do mozgu vedie počas 3 - 4 minút k nenávratnému
poškodeniu mozgových buniek - k smrti. Najzávažnejšou poruchou je zastavenie srdcovej činnosti. 
 
 Diagnóza zastavenia krvného obehu musí byť včasná a možno ju určiť podľa týchto
skutočností :
- tep na veľkých cievach (krčná tepna a stehenné tepny) nie je hmatateľný. Tep na krčnej
tepne sa hmatá vedľa hrtanu (ohryzku) veľmi ľahko najlepšie obojstranne.
- postihnutý nedýcha alebo dýcha lapavo,
- postihnutý je v bezvedomí,
- sliznica a koža sú šedobiele až namodralé,
- zornice sú dosť často rozšírené (asi 60 sekúnd po zastavení), tento príznak nie je
rozhodujúci a môže chýbať.
 

Technický opis resustitácie

Postihnutého treba položiť na chrbát a na tvrdú podložku. Záchranca si stúpne alebo kľakne
vedľa postihnutého a podloží dlaň (pri zápästí) jednej ruky na dolnú tretinu hrudnej kosti (v strednej časti asi 1-2 prsty nad úponom mečíka). Druhú ruku podloží zápästím naprieč na chrbát prvej ruky.

Lakte musia byť napriamené, aby sa využila ťarcha celého tela. Nachýlením trupu dopredu sa prenáša sila z ramien do rúk a touto silou sa hrudná kosť stláča proti chrbtici asi 5 cm hlboko.
Ihneď po stlačení treba odľahčiť tlak na hrudnú kosť, aby sa hrudník postihnutého mohol voľne rozopnúť. Ruky ale zostávajú ležať na hrudnej kosti. 
 
Účinnosť nepriamej masáže srdca sa zvýši, ak sa srdce dobre plní žilovou krvou. Preto je výhodné zdvihnúť dolné končatiny alebo skloniť trup postihnutého šikmo hlavou nižšie.
 
Dávkovanie tlaku je rôzne a to podľa pružnosti hrudníka a veku, u detí stačí jedna ruka, u
kojencov dva prsty. 
 
Tlak sa musí vyvinúť ráznym pružným pohybom, v pravidelnom rytme 80 x za minútu u
dospelého, u detí a dojčiat 100 x za minútu. 
 
Účinnosť srdcovej masáže sa pozná podľa toho, že na krčných tepnách je pri každom
stlačení hrudníka hmatateľný synchrónny tep, farba postihnutého sa zlepší, zornice sa zúžia, príp. sa
objaví náznak reakcie na svetlo (pri osvetlení sa zúžia).
 
Ak sa po jednej hodine resustitácie nedostaví spontánna srdcová činnosť, postihnutý
nedýcha a zornice zostávajú stále široké a nereagujú na svetlo, záchranca prestane s resustitáciou.

PRVÁ POMOC PRI NÁHLYCH PORUCHÁCH A ZASTAVENÍ DÝCHANIA
Poruchou dýchacej činnosti sa rozumie dusenie z nedostatku vzduchu alebo úplné zastavenie
dychu. K najčastejším príčinám porúch dýchacej činnosti patria :
 - prekážky v dýchacích cestách (cudzie telesá, blokáda dýchacích ciest krvou a zvratkami,

- poranenie alebo ochorenia ústrednej nervovej sústavy,
- náhle zastavenie obehu,
- nervosvalové poruchy (tetanus, obrna),
- poruchy zloženia vdychovaného vzduchu (nedostatok kyslíka, prítomnosť jedovatých
plynov a pod.).

Technický postup resustitácie
Poskytnutie prvej pomoci pri náhlych poruchách dýchania a zastavení dýchania spočíva:
- v kontrole a vyčistení ústnej dutiny a hltana tak, že záchranca položí postihnutého do
vodorovnej polohy naznak, obráti mu hlavu na jednu stranu a dvoma prstami ovinutými
vreckovkou vytrie ústnu dutinu,
- v zabezpečení priechodnosti horných dýchacích ciest čo najväčším záklonom hlavy,
príp. s predsunutím spodnej čeľuste pred hornú.
 
 
Základný postup pri zabezpečení záklonu hlavy
Záklon hlavy sa dosiahne tým, že záchranca položí postihnutému jednu ruku na šiju a druhou pritlačí na čelo tak, aby sa hlava čo najviac zaklonila a krk prehol. Tým sa jazyk, opierajúci  o zadnú stenu hltana, oddiali a uvoľní dýchacie cesty.
Ak sa neobjaví dýchanie treba postihnutému vysunúť dolnú čeľusť tak, že záchranca uchopí uhol dolnej čeľuste prstami oboch rúk a posunie ju smerom dopredu tak, aby dolné zuby boli pred  hornými (predhryznutie)
 
- v umelom dýchaní, ktoré sa musí začať ihneď po uvoľnená priechodnosti dýchacích
ciest. Nesmie sa prerušiť ani počas prepravy postihnutého. Umelé dýchanie možno robiť
z pľúc do pľúc a núdzovo ručnými metódami.
 
Dýchanie z pľúc do pľúc sa robí:
- z úst do úst (len vtedy ak postihnutý nejaví známky dýchania),
- z úst do nosa (vhodné pri zranení pier, pri kŕčovom zavretí úst, pri obave z vydávenia
žalúdočného obsahu, alebo ak má záchranca malé ústa),
- z úst do úst a nosa zároveň (vhodné u malých detí),
- pomocou T-tubusu.
 
Pri dýchaní z úst do úst udržuje záchranca jednou rukou záklon hlavy tlakom dlane na čelo
postihnutého a súčasne stláča palcom a ukazovákom tejto ruky obe nosné dierky. Druhou rukou (je pod bradou) pomáha udržať predsunutú dolnú čeľusť. Palcom tejto ruky odtiahne dolnú peru tak, aby vznikla štrbina medzi perami asi jeden prst široká. 
Záchranca sa nadýchne široko otvorenými ústami, priloží ústa pevne okolo úst postihnutého
a pozvoľna vydýchne do jeho dýchacích ciest. Súčasne pozoruje či sa pritom zdvíha hrudník
postihnutého. Po vdýchnutí záchranca rýchlo oddiali ústa (postihnutý pasívne vydýchne) a
kontroluje či z úst postihnutého prúdi vzduch. 
Čas na výdych má byť asi dvojnásobkom času umelého vdychu. 
Najvhodnejšia frekvencia vdychov u dospelého je 12 - 16 vdychov za minútu, u starších detí
20 vdychov za minútu. Pri tomto spôsobe umelého dýchania možno použiť resuscitačné rúško.

SPOJENIE NEPRIAMEJ SRDCOVEJ MASÁŽE A UMELÉHO DÝCHANIA
Obe základné životné funkcie (dýchanie a krvný obeh) možno nahradiť umelým, dýchaním
a nepriamou srdcovou masážou.
 
Treba si uvedomiť:
- ak sa zastaví krvný obeh, v krátkom čase na to nasleduje zastavenie dychu,
- ak sa zastaví dýchanie, krvný obeh sa zastaví za 2-4 minúty.
V oboch prípadoch treba začať umelé dýchanie a súčasne aj nepriamu srdcovú masáž.
Spojenie týchto postupov sa nazýva neodkladná resustitácia.
 
Neodkladná resustitácia vyžaduje :
- Položiť postihnutého do vodorovnej polohy naznak.
- Skontrolovať a vyčistiť ústnu dutinu a hltan.
- Uvoľniť priechodnosť dýchacích ciest (záklonom hlavy, predsunutím spodnej čeľuste).
- Začať umelé dýchanie troma za sebou idúcimi umelými vdychmi.
 
- Potom pokračovať v spojení nepriamej srdcovej masáže s umelým dýchaním, a to :
- ak je len jeden záchranca, strieda 15 stlačení hrudnej kosti a dva hlboké umelé
vdychy,
- ak sú dvaja záchrancovia, striedajú 5 stlačení hrudníka a po nich po uvoľnení
tlaku na hrudník 1 umelý vdych.
 
- Po 4 - 5 minútach u dospelých (u detí častejšie) treba vytlačiť vzduch zo žalúdka, a to
ľahkým tlakom plochou dlaňou na brušnú stenu pod hrudnou kosťou. Pritom treba
zdvihnúť trup postihnutého a predkloniť mu hlavu. Umelé dýchanie sa ale nesmie
prerušiť dlhšie než 15 sekúnd.

Informácie z REDCROSS